Takmer tri štvrtiny ľudí si myslia, že vláda ľuďom dostatočne nepomáha s následkami inflácie. Vyplynulo to z aktuálneho prieskumu, ktorý pre televíziu CNN Prima News vypracovala agentúra STEM/MARK. Televízia to dnes uviedla na svojom webe. Prieskumu sa zúčastnilo 706 ľudí starších ako 18 rokov.
Podľa prieskumu boli štyria z desiatich oslovených presvedčení, že vláde sa vôbec nedarí pomáhať občanom s inflačnými dopadmi. Ďalšia tretina respondentov sa domnieva, že sa jej to skôr nedarí. Celkom sa tak 73 percent účastníkov prieskumu domnieva, že vláda nepomáha s následkami rekordného zdražovania dostatočne. Za boj s infláciou kabinet Petra Fialu (ODS) pochválilo 18 percent opýtaných. Nedostatky vláde pri riešení následkov inflácie častejšie vyčítajú ľudia bez maturity, uviedla televízia.
Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že 80 percent opýtaných musí kvôli inflácii šetriť. Celkom 46 percent ľudí uviedlo, že výdavky určite obmedzili, 34 percent ich obmedzilo skôr a 19 percent ľudí sa zatiaľ uskromňovať nemuselo. Vplyvy inflácie najviac pociťujú ľudia bez maturity a vo veku do 29 rokov.
Rusnok: Ak vývoj potvrdia odhady ČNB, sadzby zrejme ešte v júni porastú
Ak aktualizácia dát na základe posledného vývoja ekonomiky potvrdí odhady v súčasnej májovej prognóze Českej národnej banky, tak je vysoká pravdepodobnosť, že banková rada ČNB na svojom zasadnutí 22. júna opäť zvýši úrokové sadzby. Vyplýva to z vyjadrenia guvernéra ČNB Jiřího Rusnoka v dnešnom programe Českej televízie Otázky Václava Moravca.
„Aktualizácia ukáže, či sa potvrdzuje súčasná prognóza. Ak by sa potvrdzovala, tak tá pravdepodobnosť (pozn. rastu úrokových sadzieb) je vysoká,“ uviedol dnes Rusnok.
Naposledy rada ČNB zvýšila úrokové sadzby na rokovaní 5. mája. Základná úroková sadzba stúpla o 0,75 percentuálneho bodu na 5,75 percenta. Takto vysoko bola základná úroková sadzba naposledy v roku 1999. Zároveň išlo o šieste nadštandardné zvýšenie základnej sadzby o viac ako 0,25 percentuálneho bodu v rade za sebou. Júnové zasadnutie bude posledným pre Rusnoka, ktorý ku koncu júna vo svojej funkcii končí. Novým guvernérom sa stane súčasný člen rady Aleš Michl. Ten už avizoval, že na svojom prvom menovom zasadnutí bankovej rady v auguste navrhne ponechanie úrokových sadzieb. „Rozhodne ma prekvapilo meno môjho nástupcu, nečakal sme toto meno,“ uviedol Rusnok k vymenovaniu Michla.
Na konci júna okrem Rusnoka končí šesťročný mandát viceguvernérovi ČNB Tomášovi Nidetzkému a členovi bankovej rady Vojtechu Bendovi. Prezident Miloš Zeman môže pritom Nidetzkému a Bendovi ich mandát predĺžiť, ale aj vymenovať namiesto nich úplne nových členov rady. Zároveň musí vymenovať nového člena sedemčlennej rady za Rusnoka. Michl s ďalším členom rady Oldřichem Dedkom nie sú v súčasnosti priaznivci zvyšovania sadzieb, pričom sú v tomto názore v bankovej rade v menšine. Prezident ale môže svojimi krokmi ohľadom vymenovania ďalších členov pomer hlasovania v bankovej rade podľa ekonómov obrátiť.
„Neviem, kto budú tí ďalší členovia bankovej rady. Na druhej strane som optimista v tom, že tá inštitúcia je robustná, že rozhoduje demokraticky. Je potrebná väčšina členov rady pre všetky dôležité rozhodnutia,“ upozornil dnes Rusnok. Výhoda ČNB je podľa neho v tom, že v zákone má jasne uvedené, čo má robiť, aké má ciele a aké na to má aj prostriedky.
Predseda Českomoravskej konfederácie odborových zväzov (ČMKOS) Josef Středula dnes v programe uviedol, že jeho favoritom na post guvernéra ČNB bol súčasný viceprezident ČNB Marek Mora. Hlavná ekonómka Raiffeisenbank Helena Horská označila reakciu trhu na vymenovanie Michla guvernérom ČNB ako reflexiu neistoty ohľadom potenciálnej zmeny smerovania ČNB. „Bude dôležité obsadenie celej bankovej rady, pretože guvernér nie je tá jediná osoba, ktorá rozhoduje. Trh neverí tomu, že infláciu vysedíte,“ uviedla. Tiež podľa jej odhadu rada ČNB v júni úrokové sadzby ešte zvýši.
